Radka Jašová
Hranice
Očakávania robia z ľudí nechápavé osoby. Očakávania robia z ľudí sudcov. Očakávania robia z ľudí poslušných.
Ryba narodená v roku vodného prasaťaFeedjit Live Blog Stats Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, EuroCity, Túlačky, Príbehy z 207-ičky, Čo sa deje v mojej hlave
Očakávania robia z ľudí nechápavé osoby. Očakávania robia z ľudí sudcov. Očakávania robia z ľudí poslušných.
"Sú lacné letenky, neurobíme si výlet do Paríža?" sestrin hlas znel tak nadšene, že mi nebolo viac treba a súhlasila s Veľkou nocou v meste módy, lásky a umenia.
Nezostalo nič, len spomienky a pár jaziev horkosti. Niektoré som si jatrila sama ešte dlhé roky ako duševný masochista. Som majster sebatrýznenia. Beriem to ako daň idealizmu, ktorý ma napriek takzvaným životným skúsenostiam neopúšťa.
Do trolejbusu nastúpi babička v čiernom kabáte s elegantnou brošňou na chlpatej baranici. Dvere sa hneď za ňou zatvoria a trolejbus sa prudko pohne vpred. Zdvihnuté obočie tejto dámy v rokoch prezrádza, že si moc neverí, ale zároveň praje, aby nespadla, kým dôjde k prázdnemu sedadlu vzdialeného dva metre od nej. Prepletá nôžkami ostošesť a rozpaženými rukami sa snaží udržať rovnováhu počas zrýchlenia vozu. Konečne si sadá na vytúžené voľné miesto a s úľavou si trochu hlasnejšie vydýchne. Deduško sediaci na sedadle pred ňou sa otočí dozadu a mávne rukou. No čo, aspoň ste si pobehli, a s úsmevom sa otočí naspäť. Keď budem nabudúce niečo robiť s myšlienkou, aby som nezakopla, či nespadla, asi si miesto obáv len poviem: no čo, aspoň si pobehnem, a svet bude opäť krajší a jednoduchší.
Máš sedem rokov, milý úsmev a v očiach iskričky šibalstva i trošky smútku. Chceš sa stať lekárkou, aby si pomáhala ľuďom, aj takým, čo majú podobný osud ako je ten tvoj. Voláš sa Rany a si HIV pozitívna.
Sklá kabíny zafúľané od prachu a odtlačkov prstov. Ošúchaná, stará, napoly otvorená aktovka ledabolo pohodená v pravom kúte palubnej dosky, ktorej čierna farba pod vrstvičkou prachu začína sivieť a bulvárny denník z predošlého dňa.
Je streda ráno a ja nastupujem do trolejbusu smer práca. Ešte trochu rozospatá pozerám po ľuďoch a uliciach. Zvoní mobil. Obzriem sa.
Som smutná a neviem s tým prestať. Videla som príbeh, ktorý ma rozosmutnil ešte viac. Taký ten smutno-krásny príbeh, čo sa vás dotkne tam niekde hlboko vnútri a vy o ňom premýšľate ešte dlho potom, ako ste si ho pozreli.
Bol sobotňajší podvečer a slnko sa sem tam predralo pomedzi sivé oblaky. Jeho oranžové svetlo napovedalo, že dnes takto bude svietiť ešte nanajvýš jednu hodinku. Schmatla som teda ruksak a narýchlo doň hodila foťák, flísovú mikinu a čokoládovú tyčinku (pre prípad, že by ma tá prechádzka vyčerpala).
Okolo nás existuje veľa vecí, ktorých názov obsahuje slovo denník: pokladničný denník, lodný denník, stavebný denník, cestovateľský denník...
Dávno pred Kr. - predchodcovia ľudí začínajú používať oheň, ktorý vznikol po zásahu bleskom. Neskôr prišli na spôsob, ako oheň založiť. Oheň tak dlhé tisícročia slúžil okrem iného aj ako zdroj tepla a svetla.
Zbalila som si pár vecí do kufríka s obrázkom Lolka a Bolka navrchu. Pripravená vyraziť som prišla do kuchyne a spýtala sa maminy, kedy už konečne pôjdeme.